Hnilecká cyklomagistrála

Turistická mapa

Osobnosti 

Štefan Mišík

Tento rodák z Liptovskej Ondrašovej sa už od začiatku svojho kňazského pôsobenia (kaplán v Nemeckej - dnes Partizánskej Ľupči, Ružomberku a Námestove) ukázal ako nebojácny zástanca veci slovenskej, čo si jeho predstavení dobre uvedomovali.

Za svoju angažovanosť bol najprv preložený do farnosti s aboslútnou prevahou nemeckého obyvateľstva (Gniezd) a o dva roky neskôr do Hnilca, kde strávil celý zvyšok svojho života.

V roku 1908 ho po smrti Andreja Kmeťa vymenovali za predsedu Slovenskej muzeálnej spoločnosti. Na jej čele stál až do svojej smrti. (Matica slovenská bola v tom čase oficiálne zrušená.)

Po páde Rakúsko-Uhorska dostalo sa mu satisfakcie aj v cirkevných kruhoch, keď bol 14. apríla 1919 zvolený za Kapitulného vikára Spišskej diecézy. Svoj úrad zastával kvôli pokročilej chorobe však už iba symbolicky.

Zomrel 27. júla 1919 a pochovaný je na cintoríne v Spišskej Kapitule. Jeho pôsobenie v Hnilci pripomína pamätná tabuľa na farskej budove a na skale po ľavej strane hlavnej cesty v smere z Hnilca do Spišskej Novej Vsi.

Kultúrne pamiatky v okolí obce

Kaštieľ Betliar

Problížne 22 km z Hnilca  smerom na Rožňavu sa nachádza  dedina Betliar, ktorá sa môže pýšiť honosným kaštieľom s pôvodným zariadením a zbierkami. Pustošenie Druhej svetovej vojny ušetrilo len tri kaštiele na Slovensku: Orlové, Hodkovce a Betliar. Bohužiaľ do dnešných dní sa zachoval len kaštieľ Andrássyovcov v Betliari. Betliar, ako súčasť rozsiahleho brzotínskeho panstva v stredoveku vlastnili Bebekovci, a pravdepodobne oni si na mieste dnešného kaštieľa dali postaviť malý vodný hrádok. Bebekovci však už v roku 1566 museli územie Horného Uhorska opustiť a ich majetky prešli do rúk cisárskeho dvora, ktorý ich spravoval prostredníctvom kapitánov z hradu Krásna Hôrka. V roku 1578 bol na Krásnu Hôrku prevelený Peter I. Andrássy, čím sa v Gemeri začalo takmer štyristoročná "vláda" jeho rodu. Dlhé roky boli Andrássyovci v pozícii hradných kapitánov, no v roku 1642 dostal Matej II. krásnohorské panstvo i betliarske majetky do dedičného vlastníctva od kráľa Ferdinanda III. Koncom 17. storočia došlo k deleniu rodového majetku, čím vznikli dve vetvy rodu - staršia betliarska so sídlom v Betliari a mladšia dlholúcka alebo monocká, ktorá zostala na hrade Krásna Hôrka.

Hrad Krásna Hôrka

 O hrade Krásna Hôrka sa dozviete viac na stránke http://rodobrana.org/hrad-krasna-horka/

 

Spišský hrad

V nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale prevyšujúcej okolitý terén o 200 m, vládne Spišskej kotline jedna z najcennejších pamiatok Spiša, národná kultúrna pamiatka Spišský hrad. Je nielen dokladom vývoja architektúry u nás od 12. do 18. storočia, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m2) sa považuje za jeden z najväčších hradných komplexov strednej Európy.

 

 

Oltár Majstra Pavla z Levoče

V pôvodne gotickom kostole, stavebne ukončenom r. 1400, sa nachádza najvyšší gotický oltár na svete (18,6 m vysoký, 6 m široký). Krídla oltára sú z jednej strany zdobené reliéfmi, z druhej tabuľovými maľbami. V oltárnej skrini sú monumentálne sochy: Madona s dieťaťom, sv. Jakub starší a sv. Ján apoštol. Celý oltár je dielom Majstra Pavla z Levoče z r. 1507-1518. Zachovalý vzácny interiér je stredoveký.

  Slovenský raj

Národný park Slovenský raj sa nachádza vo východnej časti Slovenska, roku 1964 bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1988 bol Nariadením vlády SR prekategorizovaný na národný park. Má rozlohu 19 763 ha a ochranné pásmo 13 011 ha.    Pôvodne bola celá oblasť národného parku veľkým plošným celkom, ktorý postupne toky riek (Hornád, Hnilec) a potokov (Veľký Sokol, Suchá Belá, Biely potok) rozkrájali na niekoľko väčších i menších plošín (Glac, Geravy). Menšie toky vytvorili za tisícročia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi (Kyseľ, Piecky, Sokolia dolina, Zejmarská roklina).
Na plošinách sa nachádzajú mnohé krasové javy - závrty, škrapy, podzemné jaskyne a diery (Dobšinská ľadová jaskyňa, Stratenská jaskyňa, Medvedia jaskyňa, Čertova diera).
V bezprostrednej blízkosti národného parku sa nachádzajú obce s historickými pamiatkami (Spišská Nová Ves, Markušovce, Spišský Štvrtok, Hrabušice) a turistické strediská (Čingov, Kláštorisko, Podlesok, Dedinky) s možnosťou ubytovania. Z ubytovacích stredísk je možné robiť celodenné výlety do širšieho okolia (Levoča, Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Pieniny, Spišský hrad, Plejsy, Chrám sv.Jakuba v Levoči).